Porodica sa školskim detetom kao četvrta razvojna faza životnog ciklusa porodice, započinje polaskom deteta u školu.
Uključivanje deteta u novu socijalnu sredinu kakva je školska, predstavlja veliku promenu za dete. Igru zamenjuje učenje koje postaje njegova osnovna aktivnost. Polazak u školu, kao i svaka promena u životu, zahteva novu organizaciju i podelu odgovornosti unutar porodice. Polaskom u školu, dete zasniva samostalne odnose u školskoj sredini sa nastavnicima i vršnjacima, tako da se u ovoj fazi i od porodice i od deteta traži veće prilagođavanje na zahteve spoljašnje sredine. Svaki roditelj želi da njegovo dete dobro uči kako bi sebi obezbedilo bolju budućnost, a dete koje još nema jasnu predstavu o školi, ne zna šta ga čeka i za razliku od svojih roditelja, ne razmišlja toliko unapred. Jako je bitan pozitivan stav roditelja o školi i školskim obavezama, kao i da roditelji ne plaše dete školom, kada nemaju drugi način da se izbore sa dečjom neposlušnošću.
Roditelj detetu stvara radne navike i uz stalnu pohvalu uči ga osamostaljivanju. Dobar roditelj stalno bodri dete da bude uporno kada završava ono što je započelo. Svakodnevnim praćenjem deteta šta radi u školi roditelj motiviše dete da se više trudi, pri čemu je uspeh zagarantovan. Porodica i škola su dva prirodna okruženja koja moraju međusobno maksimalno da sarađuju u cilju boljeg razvoja deteta i postizanja njegovog boljeg uspeha u cilju realizacije životnih ciljeva.
Socijalna neprilagođenost deteta na školsku sredinu predstavlja značajan faktor rizika za razvoj preddelikventnog i delikventnog ponašanja u adolescenciji, stoga je roditeljska uloga u prilagođavanju deteta na školsku sredinu izuzetno velika. Porodica postaje osetljiva na povratne informacije koje dobija o svom detetu od nastavnika, pedagoga i od roditelja druge dece, odnosno od svih onih koji viđaju dete nezavisno od porodice. Otpori deteta prema školi i školskim obavezama, vršnjacima i drugim odraslim osobama, znak je roditeljima da dete nije dovoljno emocionalno zrelo da prihvati nove veze. 
Emocionalna nezrelost deteta može biti posledica preuveličane zaštitne uloge u porodici koja mu ispunjava sve zahteve, čineći detetu i sebi “medveđu” uslugu. Roditeljska uloga u ovoj životnoj fazi ogleda se u potrebi velikog strpljenja sa detetom koje tek stiče osnovna saznanja, dovoljnoj upornosti i doslednosti da pomognu detetu u pozitivnom prilagođavanju na školsku sredinu i izgradnji pozitivnog odnosa prema radu i odgovornosti.
Ovaj tekst nastao je u okviru projekta koji sprovodi portal Radio i televizija Bačka Palanka “Izazovi porodice u 21. veku” (kako sačuvati porodicu, brak i porodične vrednosti), a koji je sufinansiran iz budžeta Republike Srbije – Ministarstva kulture i informisanja. Stavovi izneti u podržanom medijskom projektu i ovom tekstu nužno ne izražavaju stavove organa koji je dodelio sredstva.
Rodina so školským dieťaťom ako štvrtá vývojová fáza životného cyklu rodiny sa začína odchodom dieťaťa do školy a jeho začlenenie do nového sociálneho prostredia, ako je školské vzdelávanie, predstavuje pre dieťa zásadnú zmenu. Hra je nahradená učením, ktoré sa stáva jej hlavnou činnosťou. Chodenie do školy, ako každá zmena života, si vyžaduje novú organizáciu a rozdelenie zodpovedností v rámci rodiny. V škole si dieťa buduje v školskom prostredí nezávislé vzťahy s učiteľmi a rovesníkmi, takže v tejto fáze sa od rodiny aj dieťaťa vyžaduje väčšie prispôsobenie sa požiadavkám prostredia. Každý rodič si želá, aby jeho dieťa dobre študovalo, aby si zaistilo lepšiu budúcnosť, a dieťa, ktoré ešte nemá jasnú predstavu o škole, nevie, čo na neho čaká a na rozdiel od svojich rodičov to ani vopred nemyslí. Je veľmi dôležité, aby rodičia mali pozitívny postoj k školám a školským povinnostiam, ako aj aby rodičia nevystrašili dieťa, keď nemajú iný spôsob, ako sa vysporiadať s neposlušnosťou dieťaťa.
Rodič vytvára pre dieťa pracovné návyky a neustále ho chváli a učí ho o jeho samostatnosti. Dobrý rodič neustále povzbudzuje dieťa, aby bolo vytrvalé, keď dokončí to, čo sa začalo. Pri každodennom monitorovaní práce dieťaťa v škole rodič motivuje dieťa k tvrdejšej práci so zaručeným úspechom. Rodina a škola sú dve prírodné prostredia, ktoré musia čo najlepšie spolupracovať, aby sa zlepšil vývoj dieťaťa a dosiahli jeho lepšie výsledky, aby sa dosiahli životné ciele. rodičovská úloha pri prispôsobovaní dieťaťa školskému prostrediu je mimoriadne veľká. Rodina sa stáva citlivou na spätnú väzbu, ktorú o svojom dieťati dostávajú od učiteľov, vychovávateľov a rodičov iných detí, to znamená všetkých, ktorí vidia dieťa nezávisle od rodiny.
Odolnosť dieťaťa voči školským a školským povinnostiam, rovesníkom a iným dospelým je znamením pre rodičov, že dieťa nie je dostatočne emocionálne zrelé na to, aby prijalo nové vzťahy. medveď “. Rodičovská úloha v tomto štádiu života sa odráža v potrebe veľkej trpezlivosti s dieťaťom, ktoré práve získalo základné vedomosti, dostatočnú vytrvalosť a dôslednosť, aby dieťaťu pomohlo pri pozitívnom prispôsobení sa školskému prostrediu a budovaniu pozitívneho prístupu k práci a zodpovednosti.
Text bol napísaný v rámci projektu realizovaného portálom Rozhlasu a televízie Báčka Palanka „Výzvy rodiny v 21. storočí“ (ako zachovať rodinu, manželstvo a rodinné hodnoty), ktorý je spolufinancovaný z rozpočtu Srbskej republiky – Ministerstvo kultúry a informovania. Názory vynesené v podporenom projekte a v napísanom texte nemusia obhajovať názory orgánov ktorý udelil prostriedky.
