Odlazak dece od roditelja je šesta faza u životnom ciklusu porodice u kojoj je prvo dete već napustilo roditeljski dom, a poslednje se priprema za odlazak.
Osamostaljivanje deteta trebalo bi da bude potvrda njegovog odrastanja i zrelosti. To je momenat koji mnoge roditelje usrećuje, zato što potvrđuje da roditeljski posao obavljaju dobro. Roditelji, ali i deca se u ovoj fazi suočavaju sa odvajanjem koje je samo po sebi stresni događaj. Da bi ova faza izazvala što manje kriznih situacija, najvažnije je da su se prethodne faze u životnom ciklusu porodice smenjivale funkcionalno, na način da su razvojni zadaci ispunjeni. Odvajanje je bolna promena gde u prvoj situaciji deca osećaju krivicu što napuštaju dobre i brižne roditelje, dok u drugoj imaju utisak da im porodica nije pružila dovoljno ljubavi i topline. U ovoj fazi roditelji se nalaze u situaciji da redefinišu svoj partnerski odnos i uspostave drugačije odnose sa decom – kao odraslim ljudima.
Sindrom praznog gnezda
Kada dete odraste i napusti primarnu porodicu, supružnici ostaju sami. To neke od njih može da zbuni i uvuče u „sindrom praznog gnezda„. Sindrom praznog gnezda je prelazno životno razdoblje koje se javlja kod osoba starije odrasle dobi, odnosno kod roditelja čija deca odlaze iz roditeljskog doma. Svaki roditelj želi da njegovo dete odraste i vodi samostalni život, ali to teško prihvataju u praksi.
Neki roditelji se sa odlaskom dece jednostavnije nose kada pažnju preusmere na hobije, putovanja, prijateljstva, karijeru ili obrazovanje. Naravno, potrebno je neko vreme kako bi se roditelji potpuno prilagodili na novi način života. Oni u ovoj fazi dobijaju i novu životnu ulogu: ulogu babe i dede. Deca koja su napustila roditeljski dom će graditi svoje odnose sa roditeljima i drugim ljudima iz okruženja u zavisnosti od obaveza prema svojoj novoj porodici, profesiji, ali i stepenu bliskosti koji postoji među njima. Za njih počinje prva faza životnog ciklusa (njihove) početne porodice.
Ukoliko su zadaci prethodnih životnih ciklusa zadovoljeni i rešeni, ova faza životnog ciklusa porodice može biti izvor zadovoljsta i mogućnosti, ali ukoliko nisu, može dovesti do sukoba među partnerima, udaljavanja i razilaženja.
Ovaj tekst nastao je u okviru projekta koji sprovodi portal Radio i televizija Bačka Palanka “Izazovi porodice u 21. veku” (kako sačuvati porodicu, brak i porodične vrednosti), a koji je sufinansiran iz budžeta Republike Srbije – Ministarstva kulture i informisanja. Stavovi izneti u podržanom medijskom projektu i ovom tekstu nužno ne izražavaju stavove organa koji je dodelio sredstva.
Odchod detí od rodičov je šiestym stupňom životného cyklu rodiny, kde prvé dieťa už opustilo rodičovský dom a posledné sa chystá odísť.
Nezávislosť dieťaťa by mala byť potvrdením jeho dospievania a zrelosti. To je okamih, ktorý robí veľa rodičov šťastnými, pretože to potvrdzuje, že svoju rodičovskú prácu dobre vykonávajú. V tejto fáze čelia rodičia, ale aj deti, oddeleniu, čo je samo o sebe stresujúcou udalosťou. Aby sa spôsobila čo najmenšia kríza, je dôležité, aby sa predchádzajúce fázy životného cyklu rodiny zmenili funkčne, aby sa splnili vývojové úlohy. Separácia je bolestivá zmena, keď sa deti v prvej situácii cítia vinné z opúšťania dobrých a starostlivých rodičov, zatiaľ čo v druhej majú dojem, že ich rodina im neposkytla dostatok lásky a tepla. V tejto fáze sú rodičia schopní opätovne definovať svoje partnerstvo a nadviazať rôzne vzťahy so svojimi deťmi – ako dospelí.
Syndróm prázdneho hniezda
Keď dieťa vyrastie a opustí primárnu rodinu, manželia zostanú sami. To môže zmiasť a pretiahnuť niektoré do „syndrómu prázdneho hniezda“. Syndróm prázdneho hniezda je prechodné obdobie života, ktoré sa vyskytuje u starších dospelých alebo rodičov, ktorých deti opustia svoj rodičovský domov. Každý rodič si želá, aby jeho dieťa vyrastalo a viedlo nezávislý život, ale v praxi ho ťažko prijíma.
Niektorým rodičom je ľahšie odísť, keď sa zameriavajú na koníčky, cestovanie, priateľstvá, kariéru alebo vzdelávanie. Rodičom samozrejme chvíľu trvá, ako sa úplne prispôsobia novému spôsobu života. V tejto fáze získajú aj novú životnú úlohu: úlohu starých rodičov. Deti, ktoré opustili rodičovský dom, si budú budovať svoje vzťahy s rodičmi a inými ľuďmi v prostredí v závislosti od svojich povinností voči svojej novej rodine, profesii a stupňa blízkosti, ktorý medzi nimi existuje. Pre nich začína prvá fáza životného cyklu (ich) pôvodnej rodiny.
Ak sú úlohy predchádzajúcich životných cyklov splnené a vyriešené, táto fáza rodinného životného cyklu môže byť zdrojom spokojnosti a príležitostí, ale ak nie, môže viesť ku konfliktu medzi partnermi, vzdialenosti a odlúčeniu.
Text bol napísaný v rámci projektu realizovaného portálom Rozhlasu a televízie Báčka Palanka „Výzvy rodiny v 21. storočí“ (ako zachovať rodinu, manželstvo a rodinné hodnoty), ktorý je spolufinancovaný z rozpočtu Srbskej republiky – Ministerstvo kultúry a informovania. Názory vynesené v podporenom projekte a v napísanom texte nemusia obhajovať názory orgánov ktorý udelil prostriedky.
