Putovanje kroz vreme: Istorijski tragovi Bačke Palanke- Tovariševo

Najstariji pomen sela Tovariševo datira negde sredinom 16. veka, kada se na tom prostoru pojavljuje nekoliko naselja pod imenom Surkovača, Malča, Dobra.

Inače, ovaj prostor je bio prekriven močvarnim zemljištem koje je bilo bogato šumom. Ljudi su sekli drva i donosili ih u centar sela. Pošto je to bio najviši deo ovoga prostora i zbog toga što su donosili tovar, a reč ‘tovor’ je slovenskog porekla i znači izobilje ili blago, od te reči danas imamo ime Tovariševo. Međutim, ime Tovariševo se ne spominje u tim starim zapisima nego tek negde iz početka 18. veka.

Selo Tovariševo je 1763. godine dobilo današnji oblik urbanizovanih ulica, iako salaši koji su bili oko sela nisu prestali da postoje. Salaši su opstajali do šezdesetih godina prošlog veka, kada je većina ljudi koji su živeli na salašima prešla da živi u centar sela.

Što se tiče istorije samog  sela nju svakako povezujemo sa porodicom Protić, koje je dala  mnogo znamenitih ličnosti pre svega doktora, učitelja, pravnika pa i vojnih lica.

Najstariji pomen istorije ovog sela je povezan sa porodicom Protić , a to su  Ilija i Mića Protić za koje se kaže da su bili domaćini Karađorđu kada se on vraćao  u Srbiju tokom Drugog srpskog ustanka. To dokazuje jedno  pismo koje su pronašli u porodici, gde oni govore o tom događaju, a iz istorije znamo da je Karađorđe   proveo jednu  noć u manastiru Bođani kada se vraćao u Srbiju pre ubistva.

Još jedan od članova porodice Protić koga treba spomenuti jeste Jovan  Protić  koji je bio možda jedan  od značajnih ličnosti 19. veka.On se  družio sa  ljudima koji su nam svima dobro poznati od Laze  Kostića,  Đure Jakšića, Alekse Šantića i velikog istoričara Vladimira Ćorovića. Koliko je to prijateljstvo bilo jako govori jedna  pesma koju je Aleksa Šantić posvetio Jovanu Protiću  zove se „Putnik na odmoru“  koja se nalazi u prostorijama  Mesne zajednice.

Jovan Protić je  bio pripadnik Mlade Bosne i aktivno je učestvovao u planovima Gavrila Principa za ubistvo Franca Ferdinanda.  Još jedna povezanost sela i Gravrila Principa je ta da mi danas  znamo da je Gavrilo Princip proveo poslednju noć kod Jovana i sestre Zorke koja je  tada bila učiteljica u Sarajevu  i da je posle toga je izvršio ubistvo.

Mnogo važnija  veza sela sa Gavrilom govori da su kolonisti  koji su 1946. godine došli u selo , sve porodice su iz Livanjskog  polja, odakle je bio i Gavrilo Princip, zbog toga je u selu napravljen i spomenik Gravrilu Principu.

Na otvaranju spomenika 2014. godine govorili su Matija Bećković, Emir Kusturica,  Ruski ataše za kulturu je bio prisutan i tadašnji dekan Pravnog fakulteta Sima  Avramović, koji je takođe poreklom iz ovog sela.  Tada je Matija Bećković  rekao da je Tovariševo jedno od najjunačkjih sela koje on poznaje.

Zbog političke situacije i ne baš sjajnih utisaka sa Zapada, što se tiče Gavrila Principa koji je ubio Franca Ferdinanda, mišljenja o njemu su podeljena, ali za stanovnike Tovariševa Gavrilo Princip će uvek biti srpski junak.

Sledeći potomak Protića koji zaslužuje da se spomene jeste Stranko Protić. On je bio učesnik Velike Narodne skupštine Bačke, Baranje i Banata, koja je proglasila prisajedinjenje Vojvodine Srbiji u novembru mesecu 1918. godine.

Postoji i jedna slika koja se našla u privatnoj arhivi porodice Protić, a prikazuje poslanike njih petoro iz sela koji su učestvovali u Narodnoj skupštini.

Stankov sin bio je Mileta Protić, možda najznačajnija ličnost iz sela, poznat po čuvenom avionu smeštenom u centru Tovariševa. To je bila ideja članova Mesne zajednice i entuzijasta da postave ploču sa osnovnim informacijama o Mileti Protiću, kako bi prolaznici mogli saznati nešto više o njemu.

Mileta Protić nije proglašen za narodnog heroja, a verovatno je razlog taj što je njegov otac bio politički aktivan i član Radikalne stranke pre Drugog svetskog rata.

Ratovao je za partizane od 5. septembra do Svetog Nikole 1944. godine, kada je poginuo vrlo mlad, u 31. godini, iznad Žepča u Bosni.

Jedna zanimljivost iz tog vremena jeste da je Mileta Protić u jednom trenutku nadletio selo i bacio pismo u jednoj čaši ocu. Nažalost, danas ne znamo sadržaj tog pisma, ali znamo da se to dogodilo.

Porodica Protić je nastavila da pomaže selo i posle Drugog svetskog rata, a najsvežiji primer je Milena Protić, koja aktivno pomaže školu i daruje najboljeg đaka generacije u osmom razredu, čime veza sela i porodice Protića nije prekinuta ni danas.

,,Ovaj projekat je sufinansiran iz budžeta Republike Srbije – Ministarstva  informisanja i telekomunikacije. Stavovi izneti u podržanom medijskom projektu nužno ne izražavaju stavove organa koji je dodelio sredstva.”

Dedina Tovariševo pochádza z polovice 16. storočia, kedy sa v tejto oblasti zjavilo niekoľko osád pod názvami Surkovača, Malča a Dobrá. 

Táto oblasť bola pokrytá močiarom, ktorá bolá bohatá z lesom. 

Ľudia drevo rúbali a prevážali do centra obce. Keďže to bola najvyššia časť tejto oblasti a pretože privážali náklady a slovo náklad je slovanského pôvodu a znamená hojnosť , z tohto slova máme dnes názov Tovariševo. 

Názov Tovariševo sa v tých starých záznamoch neuvádza, ale len zo začiatku 18. storočia. 

 Farmy prežili až do šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa väčšina ľudí žijúcich na farmách presťahovala do centra obce. 

Čo sa týka histórie samej dedini, určite si ju spájame s rodom Protićovcov, z ktorého sa zrodilo mnoho významných osobností, predovšetkým lekárov, učiteľov, právnikov a dokonca aj vojenského personálu. 

Najstaršia zmienka o histórii tejto obce je spojená s rodinou Protićovcov, menovite Ilija a Mića Protić, ktorí údajne hostili Karađorđeho, ​​keď sa vrátil do Srbska počas druhého srbského povstania. 

Dokazuje to list, ktorý našli v rodine, kde o tej udalosti hovoria, a z histórie vieme, že Karađorđe strávil jednu noc v kláštore Bođani, keď sa pred vraždou vracal do Srbska. 

Ďalším členom rodiny Protićovcov, ktorého treba pripomenuť, je Jovan Protić, ktorý bol možno z jednou z najvýznamnejších osobností 19. storočia. 

Stretával sa s ľuďmi, ktorí sú nám všetkým dobre známi, z Laza Kostić, Đura Jakšić, Aleksa. Šantić a veľký historik Vladimir Ćorović. 

Aké silné to priateľstvo bolo, možno vidieť v piesni, ktorú Aleksa Šantić venovala Jovanovi Protićovi s názvom „Cestovateľ na dovolenke“, ktorá sa nachádza v priestoroch miestnej komunity. 

Jovan Protić bol členom Mladej Bosny a aktívne sa podieľal na plánoch Gavrila Principa zavraždiť Franza Ferdinanda.

 Ďalšou spojitosťou medzi dedinou a Gavrilom Principom je, že dnes vieme, že Gavrilo Princip strávil poslednú noc s Jovanom a jeho sestrou Zorkou, ktorá bola v tom čase učiteľkou v Sarajeve, a že potom spáchal vraždu.

 Oveľa dôležitejším spojivom medzi obcou a Gavrilou je, že kolonisti, ktorí prišli do dediny v roku 1946, všetky rodiny sú z Livanjského poľa, odkiaľ pochádzal Gavrilo Princip, preto bol v dedine postavený pomník Gravrila Principa. 

Na otvorení pamätníka v roku 2014 boli Matija Bećković, Emir Kusturica, ruský atašé pre kultúru, a vtedajšia dekanka Právnickej fakulty Sima Avramović, ktorá je tiež z tejto obce. 

Potom Matija Bećković povedal, že Tovariševo je jednou z najhrdinskejších dedín, aké pozná.

 Vzhľadom na politickú situáciu zo Západu o Gavrilovi Principovi, ktorý zabil Franza Ferdinanda, sa názory na neho rozchádzajú, no pre obyvateľov Tovariševa bude Gavrilo Princip navždy srbským hrdinom.

Ďalším potomkom Protića, ktorý si zaslúži zmienku, je Stranko Protić. 

Bol účastníkom Veľkého národného zhromaždenia v Bačke, Baranji a Banáte, ktoré v novembri 1918 vyhlásilo pripojenie Vojvodiny k Srbsku. 

Existuje aj jeden obrázok, ktorý sa našiel v súkromnom archíve rodiny Protićovcov a je na ňom päť poslancov z obce, ktorí sa zúčastnili na Národnom zhromaždení. Stankovým synom bola Mileta Protić, azda najvýznamnejšia osoba z dediny, ktorá je známa známym lietadlom, ktoré sa nachádza v centre Tovariševa. 

Bol to nápad členov miestnej komunity a nadšencov postaviť tabuľu so základnými informáciami o Milete Protić, aby sa o ňom okoloidúci dozvedeli viac. 

Mileta Protić nebol vyhlásený za národného hrdinu, pravdepodobne preto, že jeho otec bol pred 2. svetovou vojnou politicky aktívny a člen radikálnej strany. 

Za partizánov bojoval od 5. septembra do svätého Mikuláša v roku 1944, keď zomrel veľmi mladý, vo veku 31 rokov, nad Žepčom v Bosne. 

Zaujímavosťou z tej doby je, že v jednom okamihu Mileta Protić preletela nad dedinou a hodila list do pohára svojmu otcovi. 

Bohužiaľ, dnes nepoznáme obsah toho listu, ale vieme, že sa to stalo. 

Rodina Protićovcov pokračovala v pomoci dedini aj po druhej svetovej vojne a najnovším príkladom je Milena Protić, ktorá aktívne pomáha škole a daruje najlepšiemu žiakovi generácie v ôsmom ročníku, čím sa spája dedina s tzv. 

Rodina Protićovcov nebola rozbitá ani dnes.

„Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Srbskej republiky – Ministerstva informácií a telekomunikácií. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky pridelil.”