Silbaš spada u red najstarijih sela u samoj Bačkoj.
Spominje se već  u 13. veku.
Kasnije arheološkim otkrićima steklo se saznanje da samo življenje na ovom prostoru potiče čak iz praistojie.

U turskim knjigama spominje se naziv Silvoš, zatim u habsburškim knjigama, odnosno južno ugarskim knjigama,  spominje se kao mesto Silvaš, pa se tako negde i uzima ta priča da je ime samoga sela Silbaš nastalo od mađarske reči silva, što bi u prevodu značilo šljiva ili šljivik. Pa se pretpostavlja da je na ovom prostoru gajeno jako puno šljiva.

Postojale su i one mitske verzije nastanka imena, da je bio neki čovek koji je bio izuzetno sposoban za sve, pa se govorilo za njega, da je on ,,sila” baš pa skraćenicom je dolazio naziv  Silbaš.
Iako je selo kao selo dugo vremena bilo poznato po dudovima, zbog toga se  često za Silbaš govorilo- Moje dudovo, poznato po dobrim proizvodima i dudovoj rakiji tzv. dudavači .

 

Kasnije,  život istorije sela, pamti se u ratnom i međuratnom periodu gde imamo Silbašane kao dobrovoljce na Solunskom frontu i u Prvom svetskom ratu što je bilo izuzetno zanimljivo jer je prostor gde se danas nalazi Silbaš nekada pripadao austrougarskoj, što znači da su ti vojnici sa austro ugarske strane prelazili na srpsku stranu i borili se na strani srpske vojske.

U Drugom svetskom ratu još intenzivnija istorija, Silbaš kao selo daje jako puno dobrovoljaca, jako puno boraca za oslobođenje. Među njima svakako treba spomenuti braću, čuvenu braću Novakov.

Petorica braće su u periodu od 1942. do 1945. godine učestvovala u narodnooslobodilačkom borbama i nažalost sva petorica su za tu borbu i dali svoj život.
Njima su u slavu i zahvalnost osnovne škole u Silbašu, Paragama i u Despotovu dobile naziv po toj braći.

Ratni period samoga Silbaša je mnogo življi najviše zbog migracija koje su se dešavale početkom 19. i krajem 18. veka.
Dolazi do doseljavanja Slovaka, koji su se doselili iz susednog mesta Pivnice, odnosno neki su dolazili kako oni kažu iz Gornje zemlje, naseljavali se na ovaj prostor, tako da se već krajem 18. veka beleže se prva Slovačka imena
u samom Silbašu i to je jedna odluka multikulturalnosti samoga sela.

 


Silbaš kao selo industrijski se tek tada razvija, stanovnici se bave pre svega poljoprivredom.
Nekada je postojala velika hmeljara, zatim fabrika užadi, odnosno kudeljara u kojoj su sa svih strana dolazili radnici da rade, od toga je selo živelo.

Selo i danas opstaje samo zahvaljujući poljoprivredi, najčešće stočarstvom, ima jako puno registrovanih poljoprivrednih gazdinstava i uglavnom je stanoništvo poljoprivredni orijentisano.

Osnovna škola u Silbašu dala je jako puno  umova koji su se školovali kasnije  kako na našim univerzitetima, tako i na stranim.
U  današnje vreme dosta đaka, nakon završene osnovne škole u Silbašu odlazi da studira u inostranstvo, najčešće u  Slovačku.

Tamo završavaju škole, vraćaju se, ulažu u  selo,  u organizaciju sela.
Silbašani imaju  jako puno doktora nauka, doktore medicine koji su se ostvarili u svojim oblastima, kako u svetu, tako i na univerzitetima .
Danas imaju i asistente i profesore koji vode poreklo  iz Silbaša što je jako pohvalno jer su  jedno  malo mesto  koje na takav način doprinosi kulturi i  obrazovanju.

Generalno gledano Silbaš kao selo prošlosti i kao  selo budućnosti,  nije svoje tokove menjalo u nekim drastičnim pravcima.
Stanovništvo koje ostaje na selu uglavnom se i dalje bavi zemljoradnjom, samo što je sada ta zemljaoradnja daleko modernizovana, unapređena u skladu sa tehnologijama.

U Silbašu nema  industrijskih centara, ali izuzetno se ulaže u poljoprivredu, bar oni koji se time bave, a ostali ulažu u obrazovanje.
Generalno, život na selu ima perspektivu u smislu okretanja ka tim  novim tokovima poljoprivrede, ulaganjem u neke nove kulture koje  nisu  tradicionalne, kao što je voćarstvo, vinogradarstvo, maline. 

,,Ovaj projekat je sufinansiran iz budžeta Republike Srbije – Ministarstva  informisanja i telekomunikacije. Stavovi izneti u podržanom medijskom projektu nužno ne izražavaju stavove organa koji je dodelio sredstva.”

 

Dedina Silbaš je jedna z najstarších dedín v Bačke. 

Spomína sa už v 13. storočí. Samotný život v tejto dedini siaha až od praveku. 
V tureckých knihách sa spomína meno Silvoš, potom v habsburských, teda v juhomaďarských knihách, sa uvádza ako miesto Silvaš, takže niekde sa spomina, že  názov dedini Silbaš bol odvodený od maďarského slova silva. , čo by v preklade znamenalo slivka. 
Predpokladá sa, že v tejto oblasti sa pestovalo veľa sliviek.
Boli aj také tie mýtické verzie pôvodu mena, že existoval človek, ktorý bol nesmierne schopný všetkého, tak sa o ňom hovorilo, že je to sila, preto prišlo meno Silbaš.
Obec ako obec bola odpradávna známa svojimi moruškami, aj preto bol Silbaš často označovaný ako „Moja moruša“, známa svojimi dobrými výrobkami a morušovou pálenkou. fajčiari. 
Neskôr sa živá história obce pripomína vo vojnovom a medzivojnovom období, kde máme Silbaščanov ako dobrovoľníkov na solúnskom fronte a v 1. svetovej vojne, čo bolo mimoriadne zaujímavé, pretože územie, kde sa dnes Silbaš nachádza, kedysi patrilo napr. Rakúsko-Uhorsko, čo znamená, že títo vojaci z Rakúska na maďarskú stranu prešli na srbskú stranu a bojovali na strane srbskej armády. 
V druhej svetovej vojne bola história ešte intenzívnejšia, pretože Silbaš ako dedina dala veľa dobrovoľníkov, veľa bojovníkov za slobodu. 
Spomedzi nich treba určite spomenúť bratov, slávnych bratov Novákovcov. 
Päť bratov sa zúčastnilo národného boja za oslobodenie v rokoch 1942 až 1945 a bohužiaľ všetci piati za tento boj položili život. 
Na ich počesť a vďaku boli po týchto bratoch pomenované základné školy v Silbaši, Parage a Despotove. 
Samotné vojnové obdobie Silbaša je oveľa živšie, najmä vďaka sťahovaniu národov, ktoré prebiehali na začiatku 19. a na konci 18. storočia.
 Dochádza k prisťahovaniu Slovákov, ktorí sa prisťahovali zo susednej Pivnice, teda niektorí prišli, ako sa hovorí, z Hornej zeme, usadili sa na tomto území, takže už koncom 18. storočia sa začali objavovať prvé slovenské mená. boli zaznamenané v samotnom Silbaši, a to je jedno rozhodnutie multikulturalizmu samotnej obce. 
Silbaš ako obec bola priemyselne rozvinutá až vtedy, obyvatelia sa zaoberajú predovšetkým poľnohospodárstvom. 
V Silbaši bola veľká chmeľnica, potom povraz, t.j. povraz, kam prichádzali robotníci z celého sveta za prácou, tým žila dedina. 
Obec do dnes prežíva len vďaka poľnohospodárstvu, najčastejšie chovu dobytka, je tu množstvo registrovaných poľnohospodárskych fariem a obyvateľstvo je prevažne poľnohospodársky orientované. 
Základná škola v Silbaši vyprodukovala množstvo ,,mozgov”, ktoré sa neskôr vzdelávali ako na našich univerzitách, tak aj na zahraničných. 
V súčasnosti veľa žiakov po skončení základnej školy v Silbaši odchádza študovať do zahraničia, najčastejšie na Slovensko. 
Dokončia tam školu, vrátia sa, investujú do dediny. 
Ľudia zo Silbašu majú veľa doktorátov,doktorov medicíny, ktorí  dosiahli úspechy vo svojich odboroch tak vo svete, ako aj na univerzitách. 
Dnes majú aj asistentov a profesorov, ktorí pochádzajú zo Silbaša, čo je veľmi chvályhodné, pretože je to malé miesto, ktoré takýmto spôsobom prispieva kultúre a vzdelávaniu. 
Vo všeobecnosti Silbaš ako dedina minulosti a ako dedina budúcnosti nezmenil svoje smerovanie žiadnymi drastickými smermi. 
Obyvateľstvo, ktoré zostalo na vidieku, sa stále venuje prevažne farmárčeniu, až teraz je poľnohospodárstvo značne zmodernizované, zdokonalené v súlade s technológiami. 
V Silbaši nie sú žiadne priemyselné centrá, ale veľa sa investuje do poľnohospodárstva, teda aspoň tí, ktorí to robia, a zvyšok investuje do vzdelávania. 
Vo všeobecnosti má život na vidieku perspektívu v zmysle obrátenia sa k tým novým trendom v poľnohospodárstve, investíciami do niektorých nových kultúr, ktoré nie sú tradičné, ako je ovocinárstvo, vinohradníctvo, malinárstvo.

„Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Srbskej republiky – Ministerstva informácií a telekomunikácií. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky pridelil.”