Selo Pivnice pominje se iz godine 1560. kada je u Segedinskom Sandžaku zabeleženo selo Pivnice sa oko 20 porodica Srba.
Na teritoriji atara Pivnica je i Golo dobra i tamo su živeli Srbi, a ovde je postojalo i selo Santovac za koje nema podataka ko je živeo u njemu.
Interesantno je reći da je su u to vreme vlastelinci i određivali kako se plaća porez.
1650. godine, Pivnice se spominju kao pustara na imanju Janoša Žolnaja Gombloco. Sve to je bilo u sastavu opštine Kula, a kasnije je to sve preuzeto od Sombora pa Odžaka i danas je u sastavu opštine Bačka Palanka.
Srbi su posle seobe pod Arsenijem Čarnojevićem zaostali na ovim prostorima nekoliko godina, ali su se neki opet vratili na iste prostore i osnovali su današnje naselje Pivnice.
Slovaci su došli 1790. godine jer je Ugarska vlastela videla da ovde ima mnogo neobrađene zemlje. To su bili močvarni tereni na kojima su bili pašnjaci, a Srbi su se bavili ovčarstvom.
1791. godine sagrađen je mali kućerak gde je bila škola, crkva i stan za učitelja i sveštenika.
Selo se razvijalo jako dobro tih godina, iskrčilo se da bi se moglo sejati kukuruz i pšenica. Tu su bili i voćnjaci.
Interesantno je da na toj prvoj karti stoji naznaka – salaš. U to vreme to su bile samo kolibe gde su čuvari reda i mira odmarali.
Od Sremske Mitrovice, tačnije od Sirmijuma, pa do Pivnica, nakon rta, vidi se jedan brežuljak jugozapadno od sela, to je bila najviša kvota pivničkog atara koja ide prema severozapadu sve do rumunske granice.
U to vreme su Slovaci kupovali zemlju od Srba i povećavali su svoja imanja i broj porodica. Tako da su Slovaci s početka bili u manjini, a polovinom 19. veka su bili u većini u naselju Pivnice.
Selo Pivnice ima dugu i bogatu kulturnu istoriju. Većinsko stanovništvo čine Slovaci, a za očuvanje duha Slovačke kulture, tradicije i običaja zaslužne su članice Aktiva žena u Pivnicama. Članice udruženja, pored svih veština koje znaju, vole i da čitaju.
Amatersko pozorište Janko Čeman ima bogatu pozorišnu tradiciju preko stotinu godina. Pozorišni festival Dida nastao je u okviru manifestacije Dani Janka Čemana 1995. godine u Pivnicama.
Njegov primarni cilj bio je da oživi pozorišnu delatnost u Pivnicama, da animira domaću publiku i podstakne interesovanje za dramsku umetnost, kao i da se očuva uspomena na Janka Čemana, istaknutog slovačkog vojvođanskog prozaika i dramaturga.
S godinama su ciljevi festivala proširivani, postajali su zahtevni, a amatersko pozorište Janko Čeman u Pivnicama kao organizator festivala nastojalo je da festival dobije status celomanjinskog kulturnog događaja koji će podsticati ovdašnje slovačko dramsko stvaralaštvo.
,,Ovaj projekat je sufinansiran iz budžeta Republike Srbije – Ministarstva informisanja i telekomunikacije. Stavovi izneti u podržanom medijskom projektu nužno ne izražavaju stavove organa koji je dodelio sredstva.”
Obec Pivnice sa spomína v roku 1560, kedy bola v Sandžaku zo Szegedu zaznamenaná obec Pivnice s asi 20 rodinami Srbov.
Na území ataru je Pivnica aj Golo dobra žili tam aj Srbi a bola tam aj dedina Santovac, o ktorej nie sú žiadne informácie.
Zaujímavosťou je, že v tom čase určovali aj prenajímatelia, ako sa platí daň.
V roku 1650 sa Pivnice spomína ako pustatina na panstve Janosa Žolnaja Gombloca. Všetko to bolo súčasťou obce Kula, neskôr to bolo prevzaté od Sombora a Odžaku a dnes je súčasťou obce Bačka Palanka.
Po migrácii pod vedením Arsenija Čarnojevića sa Srbi v týchto oblastiach zdržiavali niekoľko rokov, no niektorí sa vrátili do tých istých oblastí a založili dnešnú osadu Pivnice.
V roku 1790 prišli Slováci, lebo uhorský pán videl, že je tu veľa neobrobenej pôdy. Boli to močiare, kde boli pastviny a Srbi sa zaoberali chovom oviec.
V roku 1791 bol postavený malý domček, kde bola škola, kostol a byt pre učiteľa a kňaza.
Obec sa v tých rokoch veľmi dobre rozvíjala, vyklčovalo sa, aby sa mohla siať kukurica a pšenica.
Boli tam aj ovocné sady. Je zaujímavé, že na tej prvej karte je údaj – farma.
Vtedy to boli len chatrče, kde odpočívali strážcovia poriadku a pokoja.
Od Sremskej Mitrovice, presnejšie od Sirmia, po Pivnicu za mysom vidieť kopec juhozápadne od obce, to bola najvyššia kvóta Pivnického ataru, ktorá ide severozápadne až k rumunským hraniciam.
Slováci v tom čase kupovali pôdu od Srbov a zveľaďovali svoju držbu a počet rodín.
Takže Slováci boli od začiatku v menšine a v polovici 19. storočia boli v osade Pivnice vo väčšine.
Obec Pivnice má dlhú a bohatú kultúrnu históriu.
Väčšinu obyvateľstva tvoria Slováci a členky Aktívnych žien v Pivnici sú zodpovedné za zachovávanie ducha slovenskej kultúry, tradícií a zvykov.
Členovia združenia okrem všetkých zručností, ktoré vedia, radi aj čítajú.
Ochotnícke divadlo Janka Cemana má bohatú vyše storočnú divadelnú tradíciu. Divadelný festival Dida vznikol v rámci podujatia Dni Janka Čemana v roku 1995 v Pivnici. Jeho prvoradým cieľom bolo oživiť divadelnú činnosť v Pivnici, oživiť miestne publikum a podnietiť záujem o dramatické umenie, ako aj zachovať pamiatku na významného slovenského vojvodinského prozaika a dramatika Janka Cemana.
V priebehu rokov sa ciele festivalu rozširovali, stávali sa náročnejšími a ochotnícke divadlo Janko Ceman v Pivnici sa ako organizátor festivalu usilovalo o to, aby festival získal štatút čisto menšinového kultúrneho podujatia, ktoré bude podporovať miestnu slovenskú dramatickú tvorivosť.
„Tento projekt je spolufinancovaný z rozpočtu Srbskej republiky – Ministerstva informácií a telekomunikácií. Názory vyjadrené v podporenom mediálnom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky pridelil.”
